Vegánska strava

26. dubna 2013 v 15:53 | Miška |  Rady
Dobrý článok, oplatí sa prečítať :)

VEGÁNSKA STRAVA

Zjednodušene to znamená čistá a jednoduchá strava. Z potravy sú vylúčené akékoľvek živočíšne produkty, ako napríklad mäso (akéhokoľvek druhu), výrobky z mäsa, mlieko (aj sušené), tvaroh, bryndza, vajcia, smotana, srvátka.
Tieto potraviny sa nahrádzajú výrobkami zo sójového mäsa (na trhu je viacero druhov), sójového mlieka, rôznymi strukovinami a obilninami.
Rastlinná strava je plnohodnotná a ľahko stráviteľná.



Prečo nejesť červené mäso
  • Šťavnatý rezeň a znamenitá sviečková boli dlho pokladané za "prepychový vrchol" ľudskej výživy. Červené mäso sa tradične spájalo so silou, pôžitkom a blahobytom. Takýto spôsob nazerania nám vštepovali rodičia, ktorí sa súhlasne usmievali, keď sme v detstve žuvali prvý kúsok mäsa. Toto prvé povzbudenie pri prestretom stole malo nesmierny účinok. Pouvažujme chvíľu o tom, koľko zvieracieho mäsa skonzumujú ľudia počas svojho života:
    • - 21 kráv
    • - 14 oviec
    • - 12 svíň
    • - 900 kurčiat
    • - 500 kg iných zvierat, ktoré predtým plávali vo vode alebo lietali vo vzduchu.
    Tieto bytosti sa chovajú, kŕmia a zabíjajú nie preto, že si to výživa ľudí vyžaduje, ale skôr preto, aby nám nahradili chuťový vnem a pôžitok zo žuvania, ktorý sme si v detstve osvojili. V hrdlách ľudí miznú každoročne tony zvieracích tkanív.

    Rezeň je v skutočnosti kus stehnového svalu z veľkého mŕtveho zvieraťa.
    Sviečková je v skutočnosti odrezok z dlhého hrubého svalu, ktorý vo vnútri kravského chrbta prebieha pozdĺž ktorej spodnej časti chrbtice.
    Pliecko je vlastne časťou svalov lopatky a rebierko sú medzirebrové dýchacie svaly, ktoré hýbu hrudnou stenou prasaťa.
    Mäsové výrobky ako údeniny, paštéty, hot dogy, často obsahujú zvyšky z bitúnku ako cievy, vnútornosti, útržky kože atď., ktoré sú pomleté a homogenizované tak, aby sa zamaskovala ich pravá identita.

    Aby sa problémy ešte zhoršili, kŕmia sa kravy, býky, jahňatá a prasce určené na mäso hormónmi a antibiotikami, zvyšky ktorých v aktívnej forme nájdeme v rezňoch, fašírkach a ďalších mäsových výrobkoch, ktoré konzumujú milióny ľudí. Kravy pijú vodu znečistenú ťažkými kovmi, zvyškami pesticídov a rádioaktívnymi izotopmi, ktoré sa potom objavia v hotdogoch a hamburgeroch. Naviac, každé červené mäso obsahuje nasýtený tuk. Väčšina tohto tuku pretkáva svalové vlákna. Neexistuje žiadne skutočne chudé mäso. Ak odstránime tukový prstenec okolo rezňa, nijako podstatne v ňom neznížime obsah tukov. Ľudia, u ktorých červené mäso predstavuje pravidelnú zložku potravy, trpia oveľa väčším výskytom infarktu a mozgovej porážky. V tele ženy konzumujúcej živočíšne tuky sa vytvára vysoká hladina estrogénu a prolaktínu - hormónov, ktoré stimulujú rast tkaniva prsníkov, sliznice maternice a mnohých ďalších tkanív. Nemalo by nás prekvapiť, že ženy, ktoré žijú so zvýšenou hladinou hormónov stimulujúcich rast v krvi, ktorá prúdi cez tkanivo ich prsníkov, majú väčší výskyt nádorov, rakoviny prsníka a maternice. Muži, ktorí jedia mastné mäso, majú sklon k zvýšenej hladine androgénov, ktoré stimulujú rast a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny prostaty. Samozrejme, tuk v červenom mäse taktiež prispieva k obezite a k všetkým problémom, ktoré s obezitou súvisia, teda k cukrovke, vysokému krvnému tlaku, degeneratívnej artritíde a dne.
Kurčatá vynechajme
  • Hoci sa kuracie mäso odporúča ako nízkotučné, nie je veľmi chudé. Jeden a pol kilogramové kurča s kožou obsahuje takmer tri čajové lyžičky tuku, ktorý upcháva artérie. Kurča bez kože obsahuje ešte stále jeden a pol čajovej lyžičky tuku. Ak ste to už niekedy videli, ako sa v hrnci varí kuracia polievka, videli ste "mastnú pravdu" o kuracom mäsa v podobe žltých tukových škvŕn plávajúcich na povrchu. Kurací tuk, podobne ako všetky živočíšne tuky, spôsobuje ťažkosti v našom krvnom obehu. Ľudia, ktorí konzumujú veľké množstvo živočíšnych bielkovín a tie obsahuje aj kuracie mäso, majú väčší výskyt tenkých, lámavých kostí, čo je stav známy ako osteoporóza. Čím viac bielkovín je v strave, tým väčší je únik vápnika z kostí cez obličky von z tela. Ako sa dá očakávať, osteoporóza je najrozšírenejšia v krajinách s najväčšou konzumáciou hydiny a ostatných druhov mäsa. Pitvanie a kuchynská úprava takýchto vtáčích mŕtvol takmer určite spôsobí kontamináciu kuchynského stola, dosiek, nožov, ďalšieho riadu a čistiacich špongií. Keď kontaminovaný nôť používame na krájanie zeleniny, alebo lyžicu otrávenú salmonelou ponoríme do zemiakového šalátu, nákaza sa veľmi rýchlo rozšíri na ďalšie jedlá, ktoré v tej istej kuchyni pripravujeme. To je zrejme dostatočný dôvod, aby sme takéto otrávené mŕtvoly neprinášali do kuchyne, kde sa pripravuje strava. Žĺtok slepačieho vajca je jedným z najhustejších koncentrátov živočíšneho tuku v prírode. Je určený na to, aby pre kuracie mláďa počas 21 dní slúžil ako jediný zdroj energie. Po zjedení žĺtka sa tieto koncentrované tuky dostávajú do krvného obehu, zvyšujú hladinu cholesterolu, a prispievajú tak k upchávaniu artérií. Albuminový proteín vaječného bielka je veľmi koncentrovaný a podobne ako všetky koncentrované živočíšne bielkoviny môže podporovať vyplavovanie vápnika z kostí, čo vedie k osteoporóze. Ukázalo sa, že potraviny z vajec sú roznášačmi baktérií salmonely so všetkými problémami, ktoré z toho vyplývajú. Salmonela sa u sliepok usídľuje v orgánoch produkujúcich vajcia, takže vajcia kontaminuje zvnútra, ešte kôr, ako sa vytvorí škrupina. Neexistuje dôvod, prečo by mal zdravý človek jesť slepačie vajcia, ale existujú veľmi dobré dôvody, aby ich nejedol.
O rybách
  • Až donedávna mnohí ryby obhajovali ako zdravú náhradu mäsa. Kým sa dáme nachytať na túto myšlienku, uvedomme si, že jesť rybacie mäso alebo ďalšie rybacie produkty znamená hazardovať s ľudským zdravím.

    Rybacie mäso bežne obsahuje toxické chemické prímesi, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu, zlyhanie obličiek, poškodenie nervov a vrodené defekty. Ukázalo sa, že veľa rybacieho mäsa obsahuje veľké množstvo niektorých alebo aj všetkých z uvedených látok:
    Ťažké kovy z priemyselného odpadu. Arzén, ortuť, hliník, kadmium a iné, ktoré vypúšťame do potokov a riek, stekajú do zálivov morí a oceánov, odkiaľ sa dostávajú do rýb a do obyvateľov morského dna - ustrice, kraby, lastúry, morské raky, korytnačky, kôrovce a i.
    Mutagénne uhľovodíky: polychlórované bifenily, hydrokabónové pesticídy, herbicídy, dioxíny atď. z postrekov rastlín sa splavujú z polí, dostávajú sa do potokov a riek a napokon do oceánu, odkiaľ putujú až do tiel rýb a obyvateľov morského dna. Rádioaktivita z nukleárneho znečistenia. Väčšina atómových elektrární sa buduje neďaleko riek, ktorých voda sa používa na chladenie reaktorov. Nehody v atómových elektrárňach, jadrový odpad unikajúci z potrubí, môže spôsobiť zamorenie blízkeho vodného toku a jeho živočíchov. Tu sú niektoré prípady, ktoré stoja za zváženie:
    Chemikálie ako PCB, DDT a dioxín sa ukladajú v svalovom tkanive rýb. Ak zjeme pol kilogramu rýb z jazera Ontario, prijmeme do seba také množstvo týchto škodlivín, ako keby se vypili 1,7 milióna litrov jeho znečistenej vody. Rybacie mäso obsahuje veľmi koncentrované bielkoviny. Bielkoviny sa v našom tele nemôžu skladovať a ak zjeme viac bielkovín, ako môže telo v daný deň zužitkovať, nadbytočné množstvo bielkovín sa rozloží a vylúči. Veď denne si môžeme vytvoriť len určité množstvo krvi a môže nám narásť len určité množstvo vlasov. Naše telo potrebuje denne len 20-30 gramov bielkovín. Veľká porcia rybacieho mäsa môže obsahovať 100 a viac gramov bielkovín. Po zjedení koncentrovaných bielkovín, ako napr. rybie filé alebo veľrybí rezeň, musia obličky očistiť krv od bielkovinového odpadu ako amoniak, močoviny, zvyšky aminokyselín a iné.
Mlieko
  • Kravské mlieko je vysokotučná tekutina, ktorú príroda vynikajúco prispôsobila svojmu účelu, čiže na to, aby za 18 mesiacov zmenila 25-kilogramové teliatko na 200-kilovú jalovicu. Obsahuje zmes "bovitých" (kravských) kazeínových bielkovín a nasýtených tukov a jednoducho nie je prirodzenou potravou pre muža, ženu alebo dieťa.
    Všimnite si obsah tuku v týchto populárnych mliečnych potravinách:
    • - Maslo: 80%
    • - Smotana: 40%
    • - Zmrzlina: 20 - 40 % ("kvalitné" zmrzliny majú najvyšší obsah tuku)
    • - Syr: 25 - 45 %
    • - Čokoláda: 25 - 40%
    Konzumácia potravín s takým vysokým obsahom tohto typu živočíšnych tukov presvedčivo súvisí so vznikom infarktov, mozgovej mŕtvice a rakoviny. Mliečne výrobky naviac obsahujú živočíšne bielkoviny ako kazeín, ktorý môže zapríčiňovať alergické zápalové reakcie ako chronickú sennú nádchu, opakované ušné a bronchiálne (prieduškové) infekcie, ekzémy, astmu a ďalšie zápalové stavy v kĺboch, koži a črevách.

    Vápnik a mlieko - sporná otázka
    Hoci sa mlieko, syr a jogurt propagujú ako dobré zdroje vápnika, životne dôležité pre zdravé silné kosti a "preventívne" chrániace proti osteoporóze, nepredstavujú tieto potraviny naozaj zdraviu prospešné zdroje vápnika. Tieto mliečne výrobky obsahujú značné množstvo nasýtených tukov, alergénne "kravské" bielkoviny, pesticídy, ako aj veľké množstvo fosfátov, čo môže neutralizovať osoh z vápnika. V jednej štúdii (ktorú sponzorovala organizácia výrobcov mlieka, Dairy Council) sa zistilo, že ženy konzumujúce tri štvrtinové poháre kravského mlieka denne neustále strácali z tela vápnik a udržiavali si negatívnu bilanciu vápnika, hoci až jeden celý rok konzumovali najmenej 1500 mg vápnika denne. Každý dospelý, ktorý už mal osteoporózu, alebo cíti, že by ňou mohol byť ohrozený, môže pomaly znižovať straty vápnika z tela ak:
    • - si osvojí zdravú výživu s nízkym obsahom bielkovín
    • - prestane fajčiť, používať kofeín a kyslé nealkoholické nápoje, pretože tieto činitele kradne z kostí vápnik
    • - každý deň absolvuje 20-30 minútovú svižnú prechádzku vonku, na slnku
    Radšej, ako dať zbohatnúť výrobcom kalciových tabliet, aby sme sa uchránili pred osteoporózou, prijmime riešenie, ktoré sa ponúka v dobrej výžive. Bielkoviny v rastlinných potravinách sú prirodzene menej koncentrované a keďže sú zmiešané s tukmi a komplexnými uhľohydrátmi, ich absorpcia v črevách prebieha oveľa pomalšie. Rastlinné potraviny nezaplavia krvný obeh bielkovinami, ako sa stane vtedy, ak zjeme kus kuracieho svalu alebo vypijeme kravské mlieko. Po jedlách ako špagety s rajčiakovou omáčkou, celozrnný cesnakový chlieb a iných sa vápnik nevyplavuje z tela tak, ako po zjedení kúska ryby alebo po vypití pohára mlieka.
Ak mliečne výrobky nepatria do ľudskej výživy, odkiaľ potom získame vápnik a bielkoviny? Napr. čisto vegetariánske živočíchy ako bizóny a čistokrvné kone si vytvárajú mohutné kostné štruktúry s desiatkami kilogramov vápnika a nikdy nepijú mlieko, ani nejedia syr. Tieto pozoruhodné zvieratá, akoby vedeli, že vápnik obsahujú zelené listy, obilniny, strukoviny, orechy, semená a zelenina - čo sú zdroje, z ktorých ho môžeme získať aj my.
Uhľohydráty a tuky
  • Tak ako auto potrebuje benzín, aby sa pohybovalo, potrebuje aj telo "palivo" - zdroj energie, aby sa svaly sťahovali, aby nervy viedli impulzy, aby sa produkovali hormóny, zaceľovali rany, aby rástli bunky atď. "Bunkové palivo" pozostáva z uhľohydrátov a tukov produkovaných rastlinami, zo slnečného žiarenia, vzduchu, vody a vo vegánskej strave sa objavuje vo forme cukrov, škrobov a rastlinných tukov. Toto palivo sa vo veľkom množstve nachádza v obilninách, zelenine, orechoch, oleji, ovocí atď. Každý môže denne ľahko získať dostatok "paliva" ak si pochutná na cestovinách, zemiakoch a ovocných lahôdkach - pričom to nie sú jedlá vyvolávajúce tučnotu.

    Tu chcem upozorniť na konzumáciu rôznych typov margarínov, častokrát predkladaných ako zdravá forma stravovania moderného človeka. Článok venujúci sa práve tomuto "jedlu" si môžete stiahnuť vo forme MS Word Document alebo ako PDF Document. Stačí len kliknúť na danú ikonku.
Voda
  • Čistá voda je potrebná k tomu, aby mohla prúdiť krv, aby žľazy mohli vylučovať životne dôležité tekutiny, aby mohli v bunkách prebiehať chemické reakcie životných procesov. Mali by sme sa snažiť vypiť denne najmenej tri až šesť štvrťlitrových pohárov tekutín vo forme čistej vody, bylinkových čajov, ovocných alebo zeleninových štiav. Rovnovážny denný príjem vody (2-3 l) nám zabezpečuje aj šťavnaté ovocie, zelenina, polievky a šaláty. Čistá voda je pre dobré zdravie nevyhnutná a jej zásoby sú stále obmedzenejšie. Dajme si vodu doma raz analyzovať a potom urobme, čo je potrebné: destilujeme ju, filtrujeme alebo kupujeme, aby sme mali dôveru, že je chemicky aj bakteriologicky bezpečná. Presvedčme sa, či neobsahuje ťažké kovy, predovšetkým olovo a kadmium a taktiež hydrokarbóny z pesticídov a priemyselných odpadov. Ak nemáme vlastnú dôveryhodnú studňu alebo vodný zdroj, asi najbezpečnejšia je destilovaná voda. Minerálna voda alebo pramenistá voda môžu mať nadmerný obsah minerálií, ktorý záleží od chemického zloženia geologickej formácie, z ktorej prameň vyteká.
Vitamíny
  • Vitamíny sú potrebné ako "spolupracovníci" (kofaktory) bunkových enzýmov, ktoré umožňujú konať ich prácu, čiže produkovať bielkoviny a zabezpečovať metabolizmus. Vitamíny sú pre bunkové enzýmy ako olej a mazadlá pre pohyblivé časti motora v aute. Sú dva typy vitamínov:
    1. 1) Vitamíny rozpustné vo vode
      neukladajú sa v tele do zásoby a treba ich každý deň dopĺňať. Vitamín C, B-komplex, kyselina listová atď sa nachádzajú v zelenej listovej zelenine, napr. v keli, kapuste, brokolici, špenáte, ako aj v citrusových plodoch a výživných kvasniciach. Pochutnajme si na čerstvom záhradnom šaláte a dusenej zelenine.
    2. 2) Vitamíny rozpustné v tukoch
      Vitamíny ako A, E atď si telo ukladá v pečeni. Ak konzumujeme niekoľkokrát týždenne žltú zeleninu, dostatočne uspokojíme všetky požiadavky tela na tieto vitamíny. Najbohatšie zdroje týchto vitamínov poskytuje mrkva, tekvica, sladké zemiaky, ale taktiež tmavozelená zelenina ako kapusta, brokolica a rozličné druhy melónov.
Minerálne látky
  • Minerálie sú nerastné prvky potrebné pre elektrické a chemické reakcie v bunkách nášho tela. Draslík, železo, zinok, selén, jód, vápnik atď. Nájdeme najmä v listovej zelenine, obilninách, šampiňónoch, droždí a morských rastlinách.
Bielkoviny
  • sú "stavebným materiálom" na tvorbu svalov, krvi, hormónov, nových tkanív (vlasov, nechtov, kože atď.), hojenie rán, rast kostí, vytváranie hormónov, protilátok a v prípade tehotnosti na telo dieťaťa. Obilniny, strukoviny, zelená zelenina, orechy a semená sú vynikajúce zdroje bielkovín.
    Najlepšie zdroje bielkovín:
    obilniny: hnedá ryža, ovos (upravený - ovsená múka, vločky atď.), proso, kukurica, jačmeň, pšenica (vrátane celozrnného chleba, cestovín, cereálií, múky atď.
    Strukoviny: zelený hrášok, šošovica, cícer, mungo, všetky druhy fazule, sója a sójové výrobky, napr. Tofu, texturované sójové bielkoviny, sójové mlieko
    listová zelenina: brokolica, kapusta, špenát atď.
    Orechy a semená: mandle, kešu, vlašské orechy, lieskovce, pistácie, orechové maslá, slnečnicové, tekvicové a sezamové semená (vrátane masla tahini vyrobeného zo sezamu)
    Potraviny bohaté na bielkoviny majú vysokú nutričnú hodnotu aj vtedy, ak jeme každú z nich osobitne, treba povedať, že ich kombinovaním významne zvýšime nutričnú hodnotu daného jedla.
Klíčky sú nesmierne bohatý zdroj živín. V malom objeme skrývajú veľa vitamínov, minerálov a bielkovín a vyznačujú sa sviežosťou, vitalitou.

Kde nájdeme vitamíny? Pre zdravý metabolizmus buniek nervov, svalov a krvi potrebuje naše telo dve skupiny vitamínov: vitamíny rozpustné vo vode a vitamíny rozpustné v tukoch. Ak naša strava bude zahŕňať dostatok čerstvého ovocia a zeleniny, potreba vitamínových doplnkov by sa mala výrazne zredukovať alebo aj úplne odstrániť. Ak by sme sa chceli spoľahnúť len na prirodzene získané vitamíny z čerstvého ovocia a zeleniny v strave, môžeme tak pravdepodobne urobiť bez väčšieho rizika. Napokon, silní a zdraví ľudia vyrástli aj dávno pred vynájdením vitamínových prípravkov. Ak sa rozhodneme pre vitamínové doplnky, postupujeme rozvážne a pamätajme si, že v prípade vitamínov a minerálov, rovnako ako v prípade bielkovín, neplatí čím viac, tým lepšie. Nadmerné množstvá vitamínov A, D, B6 a železa môžu pôsobiť toxicky.


Poznámky k obilninám:

Krúpy: obilnina s vysokým obsahom bielkovín, z ktorej slabým mletím odstránili len vonkajšiu šupku
Perličky: plne olúpaný, obrúsený čistý jačmeň, ktorému na rozdiel od krúp chýba mnoho živín ale varí sa kratší čas
Pohánka: je rastlinný plod, nie pravá obilnina. Má výraznú orechovú chuť
Kukurica: veľmi známy druh semien s vysokým obsahom bielkovín. Kukurica ako rastlina je vlastne druh trávy
Kus-kus: pšeničný produkt vyrábaný z predvarenej a pomletej tvrdej pšenice (Triticum durum) Má vysoký obsah škrobu a nízky obsah bielkovín
Proso: "kráľ obilnín" tieto maličké okrúhle semená sa varením menia na sladkú žuvaciu hmotu
Vločky: ovsené krúpy sa medzi pevnými kovovými valcami zlisujú. Vločkovanie uľahčuje ich stráviteľnosť
Quinoa: semeno rastliny z Južnej Ameriky (mrlík čílsky) podobné obilninám, výnimočne bohaté na bielkoviny
Hnedá ryža: ryža, ktorá nebola bielená ani inak upravovaná. Hnedá ryža má úplnú pôvodnú šupku a klíček, je nutrične hodnotnejšia, než obohatená biela ryža. Má elastickejšiu štruktúru a orechovú príchuť
Dlhozrnná ryža: po uvarení vytvorí suché chuchvalce
Krátkozrnná ryža: obsahuje viac škrobov a je lepkavejšia
Strednozrnná ryža: vlastnosťami sa zaraďuje medzi dlhozrnnú a krátkozrnnú
Divá ryža: semená vodnej rastliny (zizánia vodná), ktorá pôvodne rástla v oblasti Veľkých jazier. Majú lahodnú orechovú chuť, ale nejde o skutočnú ryžu
Celozrnná raž: túto výživnú obilninu môžeme zomlieť na múku, z ktorej sa vyrábajú rozličné druhy ražného chleba
Vločky: ražné zrnká (krúpy) sa prelisujú pomedzi vločkovacie valce
Triticale: elastické zrná, bohaté na bielkoviny. Hybrid z pšenice a raže
Šrot: vonkajší obal zrna, ktorý sa pri mletí oddeľuje
Bulghur: predvarené pšeničné pukance
Drvená pšenica: pšeničné zrná nahrubo posekané
Pšeničná múka: pšenica mletá medzi kameňmi
Chlebová pšenica: ťažšia múka z tvrdej červenej jarnej pšenice, bohatá na bielkoviny a glutén
Pečivová pšenica: ľahšia múka z krátkej červenej zimnej pšenice, bohatši na škroby, s menším obsahom bielkovín
Klíčky: zárodok obilného zrna, bohatý na olej, vitamíny a minerály



Strukoviny na labužnícky spôsob:
Strukoviny sú vynikajúcim zdrojom bielkovín, vitamínov a vápnika.
Hrášok pridávame do polievok, alebo ho podávame ako prílohu. Údajne podporuje optimizmus :-)
Šošovicu naklíčime a pridávajme do šalátov; v kombinácii so zeleninou ju môžeme použiť do nákypov alebo ju udusme a podávajme s ryžou, zeleninou a chlebom.
Cícer namáčame, pomelieme, pridáme olivový olej a koreniny, získame lahodnú nátierku.
Fazuľu pomelieme a zmiešane s tamari, pastou miso, cibuľou alebo cesnakom.
Všetky strukoviny môžeme naklíčovať. Aktivujeme takto enzýmy, ktoré čiastočne odstránia ich škroby. Nakličovanie je veľmi odporúčaný proces, ktorý zvýši nutričnú hodnotu a stráviteľnosť každého druhu strukovín.
Tofu: mnohostranne využiteľná potravina zo sójových bôbov.


Tofu môžeme:
  • - zmixovať s ovocím ako "tofu-jogurt"
  • - pomlieť a primiešať k nemu tahini, tamari, turmeric (druh indického korenia) a nakrájanú cibuľu. Z hmoty pripravujeme tofu omelety
  • - nakrájať na kocky, marinovať a za stáleho miešania opražiť so zeleninou
  • - rozmixovať na omáčku
  • - použiť ako spojivo v koláčoch a nákypoch
  • - pomlieť a okoreniť ako nátierku
  • - nakrájať a opražiť ako kotlety
  • - upravovať v mnohých ďalších nápaditých formách.
Z každého rožka troška
  • Škroby (obilniny, zemiaky, cestoviny atď.) by mali predstavovať hlavný zdroj kalórií (energie) v našej strave a základ aspoň jedného hlavného jedla denne.
    Šaláty a polievky zvyšujú atraktivitu a nutričnú hodnotu jedla a poskytujú vhodný priestor pre morské rastliny bohaté na minerálie, napr. Kombu, arame a nori a taktiež pre doplnkové zdroje vitamínu B12.
    Čím viac potraviny varíme, tým viac nutričnej hodnoty strácajú. Používame potraviny v čo najprirodzenejšom stave. Vyhýbajme sa umelým prísadám a farbivám a nadbytku cukru.
    Vyhýbajme sa nadmernému množstvu stolových olejov a potravín ktoré ich obsahujú. Vyvarujme sa užívania hydrogenizovaných olejov.
    Študujme etikety výrobkov.
    Nevysmážajme potraviny príliš dôkladne, lebo smaženie ničí výživné látky a neprimerane zvyšuje náš príjem tukov. Čím menej vyprážania v horúcich olejoch, tým lepšie. Šetrnejšie pripravíme zeleninu ak ju trochu podusíme a potom za stáleho miešania v hrnci alebo na panvici opražíme alebo opečieme. Veľmi odporúčam prípravu zeleniny na pare.
    Uvedomme si, že voda môže poriadne kradnúť vitamíny a minerály. Keď varíme zeleninu, použime čo najmenej vody. Najprv ju nechajme zovrieť a až potom pridajme zeleninu aby sme minimalizovali vyplavovanie živín do vody. Ak sa varí zelenina, je dobré ju nakrájať na čo najväčšie kúsky. Varenie v prikrytých hrncoch umožní skrátiť čas varenia a znížiť množstvo použitej vody. Dusenie (na pare) zachováva, samozrejme oveľa viac vitamínov a minerálií, než varenie zeleniny. Platí to predovšetkým pre listovú zeleninu, ktorá stráca živiny cez veľkú povrchovú plochu. Zeleninu ako mrkva a zeler podľa možnosti najprv uvarme a až potom pokrájame. Znížime tak únik živín pri varení. Vodu, v ktorej sme zeleninu varili alebo dusili, si odložme a použime na prípravu polievok alebo šalátových dressingov. Aby sme zmenšili straty vitamínu C oxidáciou na vzduchu, čerstvé ovocie a zeleninu krájajme až tesne pred podávaním. Keďže kyslé prostredie stabilizuje vitamín C, pridajme do kapustového šalátu vínny ocot alebo paradajky do čerstvo nakrájaného šalátu z cukiny, čo pomôže uchovať tento vitamín.
Oleje
  • Pravdepodobne najzdravší olej pre všeobecné použitie je olivový olej. Má najlepší pomer nasýtených a nenasýtených tukov. Zdá sa, že je šetrný voči cievam a pomáha znížiť hladinu cholesterolu v krvi. Mali by sme ho prednostne používať pri príprave šalátov a na varenie pri nízkych teplotách. Avšak akýkoľvek olej používame v čo najmenšom množstve. Na dno panvice len natrieme tenký povlak, nezalievame ju veľkým množstvom oleja. Pri nákupe si pamätajte, že všetky rastlinné oleje sa rozkladajú pôsobením svetla, tepla a vzduchu. Olej preto kupujme a skladujme len v tmavých fľašiach - nikdy nie v priehľadných plastikových nádobách a skladujme ho pred aj po otvorení na chladnom mieste. Kupujeme vysokokvalitný olivový, ľanový a saflorový olej v menších množstvách. Nekupujme "univerzálne rastlinné oleje". Vyhýbajme sa všetkým olejom, ktoré boli stužené alebo upravené "hydrogenáciou". Všetky margaríny sú takto stužené a mali by sme sa im vyhýbať.
Pri sladení sa vyhýbajme medu. Nesie so sebou riziko botulizmu a predstavuje vývratok hmyzu, ktorý je potravou pre neho, nie pre ľudí. Sladidlá ako javorový sirup, jačmenný slad a sorghum sú oveľa výhodnejšie.
Na záver
  • Skutočné zdravie vyžaduje oveľa viac, než len vhodnú stravu. Každodenná prechádzka na slnku a dostatok smiechu sú jeho kľúčovými zdrojmi. Podobne nadšenie pre svoju prácu a sny, láska priateľov a rodiny, radosť z prirodzených zázrakov, ktorými nás život každý deň zahŕňa.
    V živote sa všetko mení. Všetko, čo zjeme, sa stáva súčasťou a formuje nás. Príprava potravy na báze nenásilia prispeje k vytváraniu láskavejšieho a zdravšieho sveta pre nás, aj pre všetky bytosti našej planéty.
    Celkový vegánsky prístup úcty k životu však zahŕňa oveľa viac, ako len potraviny. Predpokladá žiť ohľaduplne voči planéte a zmenšovať bolesť a utrpenie všetkých cítiacich bytostí. Mnohí vegáni preto nielen odmietajú jesť mäso zvierat a ich mlieko, ale aj používať výrobky, za ktorý je utrpenie zvierat, ako koža, vlna, hodváb, kožušiny, lojové mydlá atď.
    Začína byť jasné, že láskavosť - k sebe samému, k svojej rodine, k susedom, k našej matke Zemi a všetkým jej obyvateľom je podstatná pre pravé zdravie, ale aj pre prežitie planéty.
 
Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 skinny-princess skinny-princess | Web | 26. dubna 2013 v 16:53 | Reagovat

Ak by si rada prešla na vegánsku stravu, tak držím palce, tiež by som chcela...

2 kleine-schweine kleine-schweine | Web | 26. dubna 2013 v 18:06 | Reagovat

no tak toto by som nezvládla, hlavne pre to mlieko a mäsko :(

3 Sporty M. Sporty M. | Web | 26. dubna 2013 v 20:18 | Reagovat

zkus, pro zpestření super :)

4 Katie Katie | Web | 26. dubna 2013 v 21:30 | Reagovat

Chtěla jsem být vegankou, ale potom jsem zjistila, že nemůžu lepek a laktózu. kdybych do toho byla vegankou, tak jím jen zeleninu.
Ale alespoň nejím maso, to mi dělá zle.

Článek si přečtu, až budu mít více času, jsem ráda, že jsi ho sem dala, je toho hodně a je to přehledné:)

5 Ms. Vegetarian Ms. Vegetarian | 29. dubna 2013 v 22:27 | Reagovat

Prepáč ale ozvem sa... niektoré veci tam máš veľmi veľmi zavádzajúce... no neviem s akého zdroju si čerpala ale toto nemá nič spoločné s vedeckými a hlavne dôveryhodnými štúdiami... ľudský organizmus bol prvotne vyvinutý na zvládnutie prevažne mäsovo-zberačskej (ovocie) strave... Moja známa, ktorú rodičia vychovali na vegánskej strave je vo svojich 21 rokoch navonok krásna baba s dlhými čiernymi vlasmi a s plnými krivkami na správnych miestach, ale vo vnútri rozpadajúca sa troska, drvia sa jej zuby, Má kosti ako špagety (tak ľahko by sa zlomili) Vegetariáni a Vegáni tak veľmi tvrdia, že ich "všežravci" odcudzujú a pritom samotní Vegetariáni mnohokrát odcudzujú tie monštrá vraždiace zvieratá a krčia nad nimi nosy... Sama som vegetariánka (už 7 rokov) a tiež nie som spokojná s (ne)humánnymi postupmi pri chove zvierat, ale treba AKCEPTOVAŤ všetky rozhodnutia o stravovaní aj keby to znamenalo také nonsensy, že sa niekto rozhodne stravovať sa ružovými lentilkami. Prajem pekný deň.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama